Kódovacie systémy

[oneeeee]

Ako už z názvu Pay TV vyplýva, treba za jej sledovanie platiť. Za týmto účelom sa zaviedla pomerne jednoduchá a pre spoločnosť výhodná forma: Divák si pomocou digitálneho satelitného prijímača a prístupovej karty dokáže vo svojej obývačke zvoliť program aký chce sledovať a čo je dôležité aj koľko ho chce sledovať. Systém Pay TV, ako ho poznáme v dnešnej dobe sa vyprofiloval koncom roku 1993, keď nastúpila do Európy platená televízia. Takmer ihneď, ako sa spoločnosti rozhodli svoje vysielanie kódovať, musela sa riešiť aj otázka výberu kódovacieho systému.

Kritériá výberu kódu a spoločnosti, ktorá bude televíznym staniciam kódovanie zabezpečovať, si zvyčajne pripravia televízne stanice z vlastných technických zdrojov a neskôr projekt s očakávanými nárokmi na zabezpečenie a činnosť navrhnú zvolenej spoločnosti. Tá vydá konečné stanovisko a podľa želania televíznej stanice dokáže vytvoriť niekedy aj špecifický kódovací systém pre jedného prevádzkovateľa. Dôkazom toho je aj fakt, že na trhu neexistuje jeden kódovací systém, ale je ich niekoľko. Dohoda medzi spoločnosťami neprichádza do úvahy, každá spoločnosť chce byť vždy lepšia ako konkurencia a preto sa vyrobilo už niekoľko kódovacích systémov, nie vždy však úspešných. Úspešnosť kódovacieho systému možno vyjadrovať aj množstvom pirátskych divákov. Celý zmysel kódovania programu je v ochrane dát, aby sa vysielanie nedostalo do rúk pirátov. Z tohto hľadiska delenia kódov a systémov si teda každý dokáže vytvoriť vlastný obraz o tom, či sú dnes kódovacie systémy bezpečné a či plnia svoju úlohu.

My sa pozrieme na kódovacie systémy, ktoré majú pre európskeho satelitného fanúšika zmysel, preto v tomto seriáli nebudem popisovať systémy používané v USA, Austrálii a Ázii. Tie sú pre Európanov nedostupné, lebo signál z družíc pokrývajúcich spomínané oblasti sa do Európy nikdy nedostane.

Pokúsim sa aj pre laikov jednoducho vysvetliť ako pracuje kódovací systém. Televízna spoločnosť vysiela svoje programy zo svojho vysielacieho pracoviska prostredníctvom pozemského odbavovacieho pracoviska zvyčajne priamo na satelit. Tu sa programy digitalizujú, spracovávajú a zvyčajne aj kódujú. Kódovanie programov, alebo celých programových balíkov vôbec nie je jednoduchá vec, pretože sa deje on-line a v systéme kódovania pracujú neustále vysokorýchlostné počítače, ktoré v priebehu niekoľkých stotín sekundy musia spracovávať obrovské dátové toky údajov. Zakódovaný signál sa potom dostáva na satelit a odtiaľ klasickým spôsobom do digitálneho prijímača, kde ho dekodér v spolupráci s kartou rozkóduje. Toto vysvetlenie je naozaj veľmi povrchné. V skutočnosti ide o pomerne zložité matematické operácie.

Kódovacie systémy možno dnes deliť podľa nasledovných hľadísk:
Podľa spôsobu komunikácie s abonentom sa rozdeľujú na tzv.
1.) Pay per View - impulzné a tzv.
2.) Pay per View - dataplexové.

1.) Impulzné pracujú na báze neustáleho spojenia s odbavovacím pracoviskom satelitného operátora, ktorý vysiela priamo do dekodéra informácie o kľúčoch. V prípade prerušenia priameho spojenia dekódovaný signál vypadáva.

2.) Dataplexové, alebo pre nás známejšie ako kartové, využívajú systém čítania informácii z karty zasunutej v dekodéri. V karte sú nahraté kódy a kľúče, ktoré daný program dekódujú. V tomto prípade nie je potrebné stále spojenie s centrálou. Spojenie sa uskutočňuje len prostredníctvom karty a v niektorých prípadoch aj s využitím spätného kanálu (t.j. pomocou telefónnej linky pripojenej k digitálnemu prijímaču). Telefónna linka digitálneho prijímača je potrebná hlavne vtedy, ak sa abonent rozhodne, že si chce predplatiť nový program, alebo upraviť si už predplatenú službu. Vtedy pomocou modemu vyšle do odbavovacieho pracoviska signál, ktorý sa spätne vráti prostredníctvom satelitu v určitých časových intervaloch do jeho karty. Karta neskôr signál spracuje a vykoná daný príkaz, zablokuje kanál, alebo otvorí nový kanál, podľa želania abonenta. Časovú periodicitu medzi vyslaním signálu od abonenta do centrály satelitného operátora, odbavovacieho pracoviska, nazývame dátová slučka alebo PPV impulz. Každá spoločnosť má svoje špecifické digitálne podpisy a svoje impulzy. Pre tieto služby je na transpondéri vyhradená špeciálna časť, ktorá slúži iba na technické spojenie medzi centrálou a abonentmi.

Podľa spôsobu kódovania môžeme systémy ďalej rozdeliť na:
1.) systémy na báze RSA prístupového kľúča a
2.) systémy na báze DES prístupového kľúča.

RSA a DES sú dva najpoužívanejšie systémy kódovania. Vynašli ich v 70. rokoch minulého storočia a dodnes patria svojimi prednosťami a pomerne jednoduchou manipuláciou medzi svetové elitu šifrovania a ochrany dát. V krátkosti sa pokúsim vysvetliť základy kódovania pre RSA systém, pretože je pre nás zaujímavejší, nakoľko sa bežne používa pri kódovaní programov.

Pri zrode systému RSA bolo potrebné vytvoriť matematickú rovnicu, ktorá sa dá tzv. vynásobiť a nedá sa vydeliť. Delením by totiž došlo k jednoduchému dekódovaniu systému a ochrana by na tomto fakte stroskotala. Preto tím niekoľkých odborníkov pracoval desiatky rokov na výrobe rovnice, ktorá dokáže násobiť s výsledkom, ktorý nie je nedeliteľný násobiteľom. Skúste si prečítať túto vetu ešte raz. Prídete veľmi jednoducho na to, že ide o to, nájsť tzv. kľúčové číslo pomocou ktorého vznikne celý rad kombinátorických rovníc, ktoré nemajú opačný proces delenia, teda dopracovania sa k pôvodným hodnotám. Tento kľúč, podľa ktorého sa systém kóduje sa nazýva servisný. Ak ho niekto získa, tak vyhráva, pretože má prvý krok k tomu, aby dokázal kód rozlúštiť. Hackeri na celom svete sa snažia zo všetkých kódovacích systémov vždy ”vydolovať” najprv servisný kľúč, pretože ten im otvára ďalšie možnosti prelomenia kódovacieho systému. Ak teda hacker príde na servisný kľúč, ktorý je mimochodom vložený aj v originálnych kartách abonentov, dokáže prijímať všetky údaje, ktoré sú vysielané abonentom a tým pádom dostáva takú istú moc a možnosti, ako ktorýkoľvek abonent spoločnosti.

Má to však jeden veľký háčik. Na servisný kľúč totiž hacker nikdy nemôže prísť. Aj najmodernejšie počítače by tieto kombinátorické rovnice riešili milióny rokov a servisný kľúč sa v určitých časových intervaloch obmieňa, takže by to bolo pre hackera aj zbytočné. Ak sa predsa len príde na celú hodnotu servisného kľúča, vtedy sa dá povedať, že daný kódovací systém zlyha a spoločnosť musí u originálnych abonentov vymeniť karty, v ktorých sa servisný kľúč nachádzal. Možno si niekto položí otázku, ako je teda možné, že hackeri servisné kľúče získajú? Na túto otázku je jednoduchá odpoveď. Aj medzi top manažmentom satelitných spoločností vládne korupcia a servisný kľúč sa dá prepašovať doslova aj na jednej diskete. Tento problém však my riešiť nebudeme.

Systém DES podrobne popisovať nebudeme, nakoľko je pre nás nezaujímavý.

Toľko k systémom kódovania. Existujú ešte iné delenia, podľa dĺžky kľúča v bitoch, podľa zdieľania transpondéra a podľa priority podpisov, ale to už je naozaj tvrdá matematika, ktorá nie je pre nás dôležitá.

Posledné, snáď pre nás dôležité rozdelenie je delenie podľa toho, či sa kódované programy prijímajú prostredníctvom vyberateľného modulu CAM cez tzv. Common Interface, alebo prostredníctvom zabudovaného systému, ktorý je zabudovaný v autorizovaných prijímačoch a nedá sa vyberať.

Klasické rozdelenie systémov máme za sebou, v ďalšom pokračovaní sa pozrieme na kódovací systém IRDETO a na spoločnosti, ktoré ho používajú.

[oneeeee]

Začneme kódovacím systémom, ktorý bol použitý ako prvý v Európe a radí sa aj medzi prvé, ktoré boli pirátmi spracované a následne prelomené.

Reč je o kódovacom systéme IRDETO. Vyvinutý bol v USA rovnomennom firmou, ktorá sa už niekoľko rokov zaoberá ochranou dát. Autorské práva na tento systém vlastní spoločnosť Mindport BV.

Používa sa v USA, v Európe a z časti v Ázii. Systém mal od začiatku niekoľko úskalí, komunikácia medzi abonentami a spoločnosťou sa uskutočňovala pomocou kariet a spätných kanálov. Hackeri prelomili servisný kľúč a týmto krokom sa dostali priamo dovnútra systému. Ešte prednedávnom sa povrávalo, že systém je „predierkovaný“ ako ementálsky syr. Spoločnosti však rázne zakročili proti pirátom a modifikovali systém do podoby BetaCrypt, ktorý s obľubou používa nemecký prevádzkovateľ platenej televízie Premiere. Problém s nalomením sa u neho vyskytol takmer ihneď, pretože spoločnosť servisný kľúč síce zmenila, ale ostatné kombinátorické riešenia zostali neupravené, čím sa otvorila opäť cesta pre pirátov a dnes tento systém zostáva naďalej prelomený.

Irdeto bol v minulosti dosť populárnym systémom, odhliadnuc od Premiere ho používal aj grécky satelitný operátor FilmNet – Nova, D+ - Telepiu a holandský Canal+, nemecký ORF a MediaVision, EuroSport, Showtime a Stream.

Niektoré spoločnosti už pomaly prešli na iné systémy, ale Irdeto sa definitívne ešte používať neprestalo. Dnes v modifikovanej podobe Irdeto 2 ním kóduje svoje vysielanie aj pornokanál SCT. Zatiaľ pomerne bezpečne, servisný kľúč je zmenený a kombinátorické riešenia rovníc sú takisto upravené. Programy kódované v tomto systéme sú vysielané nielen z družíc Astra a Hot Bird, ale nájdeme ich doslova roztrúsené po celom orbite.

Sú to arabské programy, niektoré prenosové trasy a niekoľko samostatných kanálov a providerov. Spočiatku spoločnosti menili dosť často kódy, piráti však tento boj mačky s myšou vždy vyhrali. Dostali sa až tak ďaleko, že jedna originálna prístupová karta im dokázala otvoriť niekoľko paketov naraz.

V systéme Irdeto sa kľúče menia pomerne dosť často, čo núti pirátov programovať si svoje karty s nepredvídateľnou pravidelnosťou.

Zásadnou chybou spoločností bolo aj to, že sa na trh dostala CA verzia modulu, teda vyberateľného modulu, ktorý sa neskôr dal preprogramovať aj na iné modifikácie systému a to BetaCrypt a AlphaCrypt. Doslova šok utrpeli spoločnosti pri distribúcii prijímačov Humax 5400 so zabudovaným modulom Irdeto. Po úprave totiž tento prijímač dokázal dekódovať viaceré systémy a stával sa tak pomerne populárnym artiklom pre pirátov.

Systém Irdeto sa dodnes používa, aj keď je na ústupe, niektoré spoločnosti ním ešte stále kódujú svoje vysielanie. Svoje miesto však v oblasti platenej televízie vždy mal isté a patril medzi populárne kódovacie systémy.


V ďalšom pokračovaní sa pozrieme na kódovací systém Seca/MediaGuard.

[oneeeee]

MediaGuard - európsky kódovací systém vyvinutý spoločnosťou SECA – Sociéte Europeene de Controle d` Access (európske združenie podmieného prístupu), patrí v súčasnej dobe medzi najviac rozšírené kódovacie systémy a najviac obľúbené medzi hackermi. Používajú ho viaceré európske Pay TV spoločnosti ako aj európsky Pay TV gigant Canal+.

Vyvinutý bol vo Francúzsku a na základe dohody spoločnosti Canal+ bol distribuovaný do zmluvných štátov Európskej únie zlúčených v programe Aepoc. Program Aepoc zabezpečuje ochranu dát v Európskej únii a slúži aj ako hovorca európskych kódovacích systémov. Spoločnosť založili akcionári Canal+ France a Canal Satélite Espaňa.

Systém kódovania na trh uviedla spoločnosť Canal+ a onedlho v rokoch 1995 – 1996 sa dostáva aj do Španielska, neskôr do Talianska, Holandska a Poľska. Právom ho teda môžeme nazvať európskym kódovacím systémom. Vo Francúzsku ho používa spoločnosť Canal Satélite Numerique, ABSat, v Španielsku Canal Satéllite Digital, v Taliansku Telepiu, RAI, Stream, v Holandsku sa stal nástupcom systému Irdeto a používa ho Canal Digitaal Nederland a v Poľsku ho používa provider Cyfra+. Celkovo sa v ňom kóduje takmer 300 satelitných, prevažne tématických kanálov. Kódujú sa nielen platené televízie, ale aj štátne programy, ktoré svoje autorské práva nemôžu distribuovať mimo územia republiky.

Je to jeden z dôvodov prečo je tak veľmi populárny. Na jednu prístupovú kartu s čipom PIC sa totiž dá prijímať celý balík programov v MediaGuarde a kľúč sa mení iba raz do mesiaca ! 16 providerov v jednej karte, príjem programov zo satelitov Astra a Hotbird – naozaj pohodlné.

Príjem týchto programov je možný na moduly typu Aston s verziami 1.02,1.03,1.04,1.05, EuroModul a pod. Na trhu ich je dostatok, aj preto sa spoločnosť rozhodla, že pozastaví výrobu modulov. Príjem v budúcnosti by mal byť možný len s autorizovaným digitálnym prijímačom, ktorý by mal vo vnútri vstavaný modul. Takmer 3 ročné pohodlné sledovanie týchto programov už nedalo spoločnosti ani riadne spávať, preto sa rozhodlo, že od 1. januára 2002 sa spustí nový, modifikovaný spôsob kódovania, tzv. mód SuperSeca alebo SuperEncryption. Pre majiteľov originálnych kariet sa nezmení prakticky nič, možno len im spoločnosť nahradí staré karty za nové, pre hackerov však situácia bude komplikovanejšia. Doteraz používané karty typu PIC sa budú musieť vymeniť za typ FUN, do ktorého sa dá uložiť viacero providerov naraz.

Moduly Aston sa svojim hardvérom takmer nelíšia od ostatných systémov, preto pri nástupe spoločnosti UPC Direct na náš trh sa moduly Aston bezproblémov preprogramovávali na moduly Cryptoworks. Na module Aston bolo po prvý krát odskúšané programovanie na iné systémy a to Cryptoworks a Viaccess. Programovanie prebehlo úspešne a moduly fungovali aj v iných systémoch spoľahlivo.

V ďalšom pokračovaní sa pozrieme na kódovací systém Viaccess.

[oneeeee]

Pomaly, ale iste sa druhým európskym kódovacím systémom stáva aj systém Viaccess. Patrí do oblasti Pay TV, v ktorej sa dokáže vyrobiť vyššia ochrana dát ako u predošlých systémov. Vyvinula ho firma France Telecom na žiadosť viacerých providerov. Častejšie zmeny kľúčov, bez nutnosti zmeny servisného kľúča posúvajú tento systém do popredia záujmu vysielacích spoločností.

Pohodlné ovládanie a pomerne vysoká bezpečnosť tohto systému podnietili mnohých providerov k výberu práve tohto systému na kódovanie svojich programov. Po krátkom čase však nastupuje na scénu pirát a systém sa rúca ako domček z karát. Po MediaGuarde sa stáva druhým najpopulárnejším, pirátsky sledovateľným systémom práve Viaccess. Opäť pomerne jednoduchá manipulácia, síce už častejšie zmeny kľúčov, ale na druhej strane zase lákavá ponuka erotiky a kvalitných filmov z kanálov vysielajúcich v tomto systéme.

Pre Škandinávske spoločnosti sa stáva náhradou za systém EuroCrypt a spoločnosti Modern Times Group a Viasat ním kódujú svoje pakety. Veľmi obľúbeným paketom sa stáva aj filmový paket Viasat Ticket a TV 1000. Veľa spoločností sa rozhodlo svoje programy kódovať v tomto systéme aj kvôli dostupnosti v móde SimulCrypt, v ktorom sa používa niekoľko kódovacích systémov naraz. Francúzske Canal Satelite Numerique, AB-Sat, TPS, grécky Alpha Digital, ruský HTB (NTV) International a HTB Plus, chorvátsky štátny okruh HRT, arabský Arabesque, turecký Cine Digital, švajčiarsky terestriálny SRG a TSI a mnohé iné spoločnosti si vybrali tento systém. Vysiela v ňom podobné množstvo programov ako v systéme MediaGuard, cca. 320 kanálov. Kódujú sa ním takisto aj tématické rádia, podobne ako aj u ostatných systémov.

Na našom trhu boli dva moduly. Prvý, tzv. čierny modul dokázal bez problémov rozkódovať všetky programy. Spoločnosť zareagovala rýchlo a začala vyrábať tzv. červený modul. Piráti však onedlho prelomili aj červený modul, ktorý mal za úlohu vyradiť z obehu pirátske karty.

V dnešnej dobe sa niektoré kanály rozhodli, že budú svoje kľúče obmieňať častejšie. Typickým príkladom je program Sex View, ktorý mení svoje kľúče takmer denne. Obdobne sa k hackerom chová aj SCT alebo platené kanály Viasat Ticket.

Provider systému Viaccess však pirátov upozornil na tlačovej konferencii, ktorá sa každý rok koná pri vyhlasovaní sledovanosti televíznych kanálov vo Fracúzsku, že sa pripravuje v dohľadnej dobe nová modifikácia systému – Viaccess Mk2. V skutočnosti pôjde len o výmenu systémových príkazov na editovanie kariet od providera k spotrebiteľovi. Zmenu však pocítia aj majitelia kariet s autoupgrade kľúčov, ktoré istotne vypadnú. Medzi najpoužívanejšie karty v tomto systéme patria neodmysliteľne karty typu Fun, moduly Viaccess s čiernou alebo červenou potlačou a prijímače Humax so vstavaným modulom.

V pokračovaní sa tentokrát pozrieme na kódovací systém CryptoWorks.

[oneeeee]

Ďalší pomerne rozšírený kódovací systém je CryptoWorks. Na Slovensku a v okolitých štátoch sa rozšíril hlavne kvôli platenej televízii UPC Direct, ktorá svoj balík programov kóduje práve týmto spôsobom. Systém bol vyrobený americkou firmou pre ochranu dát CryptoSystems ako kód používaný na báze MilitaryBasis pre prenosové kanály zo satelitov.

Udomácnil sa však onedlho aj pri klasických satelitných kanáloch. V Európe ho výhradne používa holandský satelitný operátor UPC, v Turecku ho využíva platená platforma DigiTurk a pre trh Blízkeho východu ho používa aj spoločnosť ShowTime. Tá však od tohto systému pomaly ustupuje a pripravuje kódovanie v systéme VideoGuard.

CryptoWorks sa zaraďuje medzi kvalitné a moderné kódovacie systémy, ktoré podľa výrobcov majú budúcnosť aj pri využívaní iných dátových služieb prostredníctvom satelitu. Ako príklad môžeme uviesť HomeBanking – manipulácia s kreditnou kartou a financiami prostredníctvom digitálneho prijímača, ďalej napríklad Teleshoping Live – výber tovaru pomocou digitálneho prijímača a jeho zaplatenie kreditnou kartou a množstvo ďalších, pre slovenského diváka ešte neznámych služieb. Tento systém však poznáme aj z kódovania a šifrovania dataplexových služieb zo satelitu HotBird, kde ho naplno využívajú napr. svetové nemecké banky v rámci celej Európy. Pri tomto kódovaní sa však na rozkódovanie nepoužívajú klasické moduly, ale systém impulzného komunikovania, ktorý som popísal v prvej časti tohto seriálu o kódovacích systémoch - pri rozdelení spôsobu komunikácie v kódovacích systémoch.

Systém CryptoWorks vďaka svojmu softvérovému vybaveniu má doslova extrémne možnosti obmeny kľúčov, v systéme sa dokáže meniť adresovateľnosť, systémový kľúč a dokonca aj kombinátorická rovnica a to priamo vzduchom naraz vo všetkých kartách abonentov. V praxi to znamená, že CW má pripravených niekoľko modifikácii. V skutočnosti však je už každému známe, že systém prelomený bol, ale rád by som to všetkým upresnil, že nebol prelomený systém ako taký, ale iba jeho modifikácia, ktorú používa práve UPC. Zmena modifikácie zo strany operátora je síce nákladná, ale UPC, kvôli zvýšeniu ochrany svojich programov by malo už niečo podniknúť.

Zo satelitu TelStar (15° vých.) vysiela spoločnosť UPC svoj paket určený pre káblové rozvody. Ten je kódovaný ďalšou modifikáciou systému. Hoci sú dnes na trhu aj moduly na tento systém a pomocou nich a originálnej karty sa dá prijímať aj UPC Direct, ide o neautorizovaný príjem!

A nesmieme zabudnúť ani na českú verejnoprávnu televíziu, ktorá tiež využíva služby tejto spoločnosti a svoje vysielanie zo satelitu EuroBird kóduje v tomto systéme. Pri českej televízii je zvolený klasický systém komunikácie medzi abonentom a centrálou pomocou prístupových kariet.

V budúcnosti sa systém Cryptoworks určite bude používať, pretože oproti ostatným systémom má niekoľko výhod.

Nabudúce budeme pokračovať Conaxom.

[oneeeee]

Ďalší rozšírený systém, ktorý funguje na báze prístupových modulov a kariet je Conax.

Vyrobila ho nórska satelitná spoločnosť Telenor ako ochranný systém na dátové služby a satelitné vysielanie. V súčasnej dobe spoločnosť disponuje viacerými verziami kódovacieho systému. Jeden z najznámejších - je pomocou prístupovej karty a dekodéra.

Spoločnosť Telenor vo výrobnej skupine Conax však vyvinula niekoľko ďalších, špeciálnych verzií kódovacieho systému, ktorý sa začne používať v priebehu rokov 2003 až 2005. Prístup bude riešený pomocou tzv. CRW Ping Pong systému, ktorý bude zabezpečovať vysoko účinnú ochranu scramblovaného programu. Novinkou v tomto systéme bude aj šifrovaná komunikácia medzi kartou a modulom. Dnes sa zvyčajne tento prenos dát nešifruje a prenáša sa pomocou Hex rovnice. Týmto krokom sa Conax stane aj naďalej vysoko profesionálne účinný voči pirátom.

V súčasnej dobe nie je možné prijímať tento kódovací systém neoficiálnou cestou. Určité pokusy s príjmom na pirátske karty tu boli, avšak spoločnosť vynaložila nemalé finančné prostriedky, aby kľúče a softvér na pirátsky príjem zmizli z internetových stránok. Spoločnosť si svoje dáta chráni naozaj profesionálne, aj na internete nájdete o tomto systéme pomerne málo informácií a zvyčajne sa popisuje veľmi stručne.

Conax je rozšírený hlavne v Škandinávii a po kóde Viaccess sa stáva druhým nástupcom analógového kódovacieho systému EuroCrypt. Využíva ho napr. spoločnosť Canal Digital zo satelitov Thor na kódovanie svojich programov. V Európe patrí medzi najmenej rozšírené kódovacie systémy, no napriek tomu sa na trhu objavili pre systém CA moduly. Okrem škandinávskych kanálov sa v ňom donedávna kódoval aj slovenský kanál TV Luna. Dnes v ňom okrem iných kanálov beží aj slovenský program TV Global (bud. JOJ TV). Na príjem tohto paketu sa používajú profesionálne digitálne prijímače, výrobky firmy Tandberg. Príjimač je autorizovaný iba pre káblové spoločnosti a bežne na trhu je nedostupný. Takisto program televízie Global nie je určený pre individuálny príjem.

[oneeeee]

V rokoch 1985 sa koncern Kudelski-NAGRA rozhodol, že uvedie na trh kódovací systém pre svojho zmluvne naviazaného partnera Canal+, ktorý mal začať vysielať v roku 1987 ako prvý Pay TV kanál vo Francúzsku. Vývoj kódu a takisto uvedenie na trh sprevádzalo množstvo komplikovaných situácii, pred premiérou Nagravisionu dokonca nebolo ani isté ako dlho sa tento systém bude používať.

Skeptici tvrdili, že systém bude nedostatočne ochraňovať kódované programy a čoskoro bude zničený pirátmi. Nagravision v analógovej podobe však zdolával pirátskym útokom po celú jeho významnú etapu vývoja. Používal sa v Japonsku, Nemecku, Francúzsku, stal sa pomerne obľúbeným kódovacím systémom televíznych gigantov ako Canal+, NHK alebo Premiere.

Dnes v modifikovanej, digitálnej podobe si ho prenajali a začali používať španielske koncerny úzko späté s Canal+ a Via Digital. Opäť sa stal populárny a po zverejnení informácii, že sa dá pomocou pirátskych kariet sledovať, stúpol oň záujem. Dnes európsky satelitní fanúšikovia Nagravision v digitálnej podobe môžu vidieť na satelite Hispasat (30 stup. záp.), kde sa ním kóduje takmer stovka tématických a filmových Pay TV.

Nielen španielsky operátor našiel v Nagravisione kvalitnú ochranu dát, ale aj naš severný sused - Poľsko v ňom kóduje balík Polsat 2 Cyfrowy a takisto sa dostal aj do povedomia v Turecku, kde ho používa veľmi populárny turecký filmový kanál CINE 5.

Svoje miesto však v tzv. sieni slávy kódovacích systémov už má isté, dopracoval sa do nej hlavne vďaka svojej analógovej podobe, ktorá sa ešte dodnes používa. Prelom v analógu však nastal nástupom PC televíznych kariet s čipom BT 848, ktoré dokázali tento nepremožiteľný kódovací systém hravo prelomiť a pomocou ovládacieho softvéru bez veľkých nárokov na kvalitu počítača aj dekódovať. Technickí inžinieri však už v tom období rozmýšľali nad inou verziou, digitálnou, dnes profesionálmi v obore nazývanou HSS Nagra. HSS je skratka High Scrambled Speed, ktorá znamená ”vysokú rýchlosť kódovania”. O nič prevratné tu v podstate nejde, výrazom HSS sa označujú kódovacie systémy, ktoré dokážu v priebehu jednej sekundy obsluhovať viacero dátových tokov určených na dekódovanie kanálu. Laicky povedané, každý kanál vysielajúci v tomto systéme má možnosť používať svoj vlastný kľúč, ktorý sa počas sledovania programu môže niekoľkokrát obmeniť, bez toho, aby si divák niečo všimol. Z pojmu HSS majú však strach iba piráti, pretože Nagravision vyhlásil doslova tvrdú vojnu proti pirátom a kľúče sa obmieňajú s dennou periodicitou. V budúcnosti bude vďaka funkcii HSS používať každý kanál na Hispasate svoj vlastný kľúč, ktorý sa bude meniť možno aj v sekundových intervaloch. Týmto si spoločnosť zabezpečí vysoký stupeň ochrany.

[oneeeee]

Kódovací systém vyrobený kombinovane viacerými firmami pod skratkou NDS, ktoré sa zaoberajú satelitným kódovaním. Vyrobený bol špeciálne pre digitálne vysielanie a autorizáciu klasickým spôsobom. Používa ho aj najväčší anglický prevádzkovateľ platenej televízie spoločnosť Sky.

Na tento kódovací systém moduly typu CA neexistujú, spoločnosť svojim predplatiteľom distribuuje iba prijímače (SKY DigiBox), v ktorých sú zabudované CI dekodéry. Prístup je klasickým spôsobom pomocou kariet a spojenia cez modem s centrálou. Dnes ho okrem spoločnosti Sky využíva aj grécky prevádzkovateľ OTE a taliansky prevádzkovateľ Stream.

VideoGuard je vlastne nástupcom analóogvého systému VideoCrypt, ktorý niekoľko rokov spoločnosť Sky používala. VideoGuard patrí medzi kvalitnejšie a odolnejšie systémy, ktoré sa bežne používajú pri platenej televízii. No napriek týmto faktom bol už pirátmi prelomený a jediná cesta ako sa k nemu dostať je prostredníctvom prijímačov DigiBox, ktoré sa našťastie pre spoločnosť Sky pirátsky ešte skoro vôbec nerozšírili. Okrem klasickej služby systém ponúka takmer všestranné využitie pri iných dátových službách. Je pripravený pre vysokorýchlostný Internet šifrovaný spôsobom DES a služby DTH - Direct to Home.

Spoločnosť Sky tento systém ako prvá uviedla do domácností vo Veľkej Británii a na počudovanie verejnosti sa systém veľmi rýchlo udomácnil. DTH spočíva v komfortnom ovládaní iných dátových služieb pomocou diaľkového ovládania, digitálneho prijímača a pripojeného modemu. Divákovi sa týmto pádom naozaj naskytá možnosť virtuálneho ovládania rôznych služieb priamo z diaľkového ovládania a priamo zo svojej obývačky. VideoGuard sa pomaly, ale iste dostáva aj do iných štátov a možno po čase sa stane aj európskym štandardom v oblasti platenej televízie.

[oneeeee]

Mnohý satelitní fanoušek zná rozdělení frekvenčního pásma podle ženevské konvence a tak ví, co je to Ku a C pásmo, případně i Ka či Sub Ku pásmo. Málo kdo ale asi ví o L pásmu a možná si říkáte proč asi, když v něm sotva co rozumného vysílá a asi to nepůjde zachytit na klasické přijímací komplety. Ano, to samé jsem si myslel až donedávna také, ale představte si, že dnes vysílají družice s programy v tomto pásmu, které může přijímat až 80% lidské populace a receivery o velikosti tranzistorového rádia s „parabolou“ o velikosti cca 15x10 cm se dokonce prodávají i u nás?

L pásmo leží v malém segmentu ohraničeném frekvencí 1,452 a 1,492 GHz. Právě toto pásmo se zdálo technicky dobře proveditelné pro příjem digitálních audiokanálů a dat kdekoliv na zemském povrchu, samozřejmě při dobrém ozáření vysílacím lalokem družic. Někdy koncem devadesátých let proto vznikl projekt pod patronací OSN na pomoc zejména zaostalým zemích v Africe, Asii a Jižní Americe přinést rozhlasové vysílání, výukové a vzdělávací relace a data i do těch nejzapadlejších a odlehlých vesnic. I tam, kde není pravidelná dodávka elektrické energie a domorodí obyvatelé kočují z místa na místo a je tedy těžké pro ně budovat nějaké mise či školy. V roce 1997 byla založena nevýdělečná organizace WorldSpace Foundation. Postupně se začaly připravovat vlastní projekty Canal Educative Francophone pro výchovu a informace zejména ve frankofonních zemích Afriky a Africa Learning Channel, jako kulturně vzdělávací kanál v angličtině, připravovaný ve spolupráci s UNICEF. Pro vysílání se sice uvažovalo také se sítí řady malých krátkovlnných a středovlnných stanic, nakonec se však prosadila unikátní myšlenka zprovoznění tří satelitních družic, zavěšených na geostacionární dráze nad rovníkem, které by pomocí tří svazků – beamů pro každý satelit ozařovaly až 80 procent lidské populace v Africe, Asii, Jižní a Střední Americe a ve velké části Evropy a Oceánie. Družice dostaly název AfriStar (umístěná je na pozici 21 st.východně), AsiaStar (105 st.východně) a AmeriStar (95 st.západně), každá má šest transponderů, vždy dva pro jeden svazek a vysílá se v L pásmu s levo a pravotočivou polarizací, v digitální kompresi MPEG-2, Layer 3. Každý svazek může použít až 50 vysílacích kanálů, kdy na každém může vysílat až 8 programů – rozhlasových stanic, audiokanálů anebo datových přenosů. Každý program dále přenáší informace o řeči (LANG) a druhu pořadu (PTY), čímž lze vybírat – ladit z celé nabídky paketu. Družice jsou umístěné tak, aby pokrývaly co nejlépe danou oblast zejména rozvojových zemí, ale vyzkoušel jsem i příjem v našich podmínkách a byl jsem mile překvapený kvalitou signálu, bezproblémovým příjmem i s malou obdélníkovou anténou, postavenou za oknem vevnitř místnosti případně položené na venkovním parapetu i za silného sněžení a v neposlední řadě mne překvapila i programová nabídka vysílaných stanic. K příjmu jsem používal přenosné rádio Hitachi s pásmem SV, KV a VKV a L právě pro WorldSpace kanály, který prodává pražská firma DD Amtek a jehož majiteli – ing.Douděrovi děkuji za jeho zapůjčení. Podrobné seznámení a příjmový test přineseme v dalším článku na našem webu.

Nyní se ještě vraťme k programové nabídce, tedy obsazení transponderů vysílajících družic. Zatím je na oběžné dráze satelit AfriStar 1 a AsiaStar 1, s vysláním satelitu pro americký kontinent se počítá v těchto dnech. V Evropě lze bez problémů zachytit signál západního svazku AfriStaru, kde v současné době vysílají na transponderu č.5, fr.1478 MHz, RZ, SR 1840, FEC 1/2 tyto programy: africké stanice Ngoma, KillaMusic a Haneen, WRN (World Radio Network) 1 a 2 Africa (v angličtině a afrických jazykových mutacích), Radio Voyager (ang.), Metro East FM (ang., afr.), KBC (afr.), Radio Senegal Internationale (fr.), Walf FM (fr., afr.), Radio CNN International (ang., šp.), Radio Méditerranée International (fr., arab.), Bloomberg s mutacemi UK (ang.), France (fr.), Espaňa (šp.), Italia (it.), Radio One International (ang.), Capital Radio (ang., tur.), REE (Radio Exterior de Espaňa, šp.), Canal Éducatif Francophone (fr.), Radio Congo (fr.), Europe 1(fr.) a Hit Mix FM (německy). Na transponderu č.6, fr. 1481 MHz, LZ, SR 1840, FEC 1/2, pak vysílají tyto programy: v angličtině Radio Bob, Ultra Pop, 24x7, Potion, Up Country, Riff, Ritmo!, Maestro, Africa Learning Channel, Kaya FM a BBC World Service Africa, ve francouzštině pak RFI (Radio France International). Dále se přenášejí 4 datové kanály - ALC data, DMS 128k data, DataCast a Diamedia, ke každému prodávanému receiveru WorldSpace lze dokoupit kartu do počítače, která se propojí s přijímačem a jsou pak dostupná data ve formě jednostranného internetu či spíše vzdělávacích knih a encyklopedií.

Na dalších svazcích této i druhé družice můžeme najít další zajímavé stanice, jako jsou například čínské a japonské stanice, arabské muslimské stanice a rádia z Oceánie, ty však v našich končinách nezachytíme. Kromě těchto místních rádií a pak světových zpravodajských stanic jako jsou WRN, BBC, Bloomberg, RFI či CNN jsou však na každé družici speciální audiokanály, připravované společností WorldSpace, kromě uvedených vzdělávacích programů (ALC a CEF) se jedná o kvalitní monotematické hudební kanály, vysílané bez reklam či zpráv, jen s minimálním počtem jinglů. Protože jsou skladby přenášené ve velmi dobré kvalitě, ve stereu a díky digitálnímu přenosu bez šumu a s dostatečnou dynamikou, blížící se kvalitě CD, navíc jsou odvysílané v celku, bez useknutých začátků a konců se vstupy moderátorů – je možné je bez problémů natáčet pro svoji domácí diskotéku či je používat jako hudební kulisu v domácnosti či v zaměstnání. Z těchto kanálů jsem si oblíbil kvalitní kanál Maestro s klasickou, ale stravitelnou vážnou hudbou, Bob s rockovou muzikou a kanál Ultrapop s populární hudbou a žebříčky pop chart contdown. Milovníky country potěší Up Country – takovou stanici jen tak nikde nezachytíme!, soul a reagee pak vysílá kanál Ritmo. Pro příznivce jazzu je zde Riff, vánoční hudba a soul zase hraje na programu Potion. Zatímco já jsem rád poslouchal poslední hity populární hudby na kanálech Voyager, Radio One či Cupital, někoho zase zaujmou nekonečné dance a techno mixy programu 24x7 (non stop 24 hodin, 7 dní v týdnu). Nakonec můžete přeladit na „rádio na přání“ Hit Mix FM.

Nabídka je tedy pestrá a určitě si každý vybere. Myslím si, že myšlenka organizace WorldSpace přinést kulturu, výchovu a vzdělání a také i trochu té zábavy do každého, jinak mediálně nedostupného prostoru je velmi záslužná a že pomocí už pro mne ne tak úplně tajemného satelitního L pásma se jí to bezezbytku podařilo. Na trhu jsou vedle receiverů Hitachi také k dostání i další přijímače, jako je JVC, Sanyo, JoyEar, WSSR či Panasonic a přibývají postupně i další výrobci. Myslím si, že se jedná o nový, perspektivní způsob šíření digitálních satelitních kanálů.

[oneeeee]

Vysoké frekvencie - distribučné trasy v Ka pásme
Satelitné spoločnosti si občas medzi sebou potrebujú odoslať určitý prenos alebo reláciu, prípadne film. Už niekoľko rokov sa, podľa vopred dohodnutých noriem a pravidiel, na distribúciu medzi satelitnými spoločnosťami používa špeciálne pásmo. Časť frekvenčného spektra, v ktorej si vzájomne vysielajú prenosy televízne a satelitné spoločnosti sa klasifikuje ako Ka pásmo, pásmo na vysokých frekvenciách, pohybujúce sa v rozmedzí od 21.000 GHz až po 28.000 GHz. Tu je prísne zakázané vysielať akýkoľvek amatérsky rádiosignál. Pravda je však aj tak taká, a to každý rádioamatér vie, že na podobne vysokej frekvencii je amatérsky vysielať technicky takmer nemožné.

Ka pásmo možno nazvať aj frekvenciou distribučných trás. Šírka vyžarovaného signálu sa zvyčajne pohybuje v oveľa vyšších hodnotách, na aké sme zvyknutí z klasického digitálneho príjmu. Ako príklad uvediem prenosový kanál spoločnosti Eustra, ktorý má šírku pásma 104 MHz a EIRP vyžiarený výkon zo satelitu na orbite je až neuveriteľných 200 dBW. EIRP takýchto hodnôt môže mať iba Ka pásmo, pretože odrazy a rušivé faktory na vysokých frekvenciách sa vyskytujú veľmi často. Kvôli tomuto javu sa pri vysielaní volí širšie frekvenčné spektrum na jeden kanál a vyššia vysielacia hodnota výkonu. Rozdiel medzi Uplinkom, čo je signál, ktorý sa na družicu vysiela a Downlinkom - prijímaným sigálom, je niekedy až 1 000 GHz. Pri takej šírke pásma a kmitočtovom rozsahu to však nie je nič neobvyklé.

Na príjem a vysielanie v Ka sa používajú špeciálne vysielacie a prijímacie súpravy. Amatérsky príjem v tomto pásme je takmer nemožný, nie je však zakázaný. V skutočnosti sa ale satelitný fanúšik k tomuto pásmu nedostane aj kvôli tomu, že najlacnejší konvertor, ktorý dokáže spracovať signál distribučnej trasy sa pohybuje okolo 50 000 Sk a digitálny prijímač s dekodérom má hodnotu asi 200 000 Sk.

Vysielanie je vždy adresované, to znamená, že signál je určený pre nejakú oblasť krajiny, prípadne káblovú spoločnosť, alebo televíziu, ktorá tento signál potrebuje. Na prenosových kanáloch sa zvyčajne nevysiela 24 hodín, okrem distribučnej trasy pre káblové spoločnosti. Aj kvôli tomuto faktoru sa programy pracne vyhľadávajú. Prehľady prenosov a staníc neexistujú ani na internete. Spoločnosti si frekvencie chránia. Technické parametre prenosu, výkon, alebo kódovací systém zvyčajne nikdy nezverejnia. Je to samozrejme aj kvôli obchodnej politike, lebo napríklad Pay TV takmer neustále prijímajú z Ka pásma kvalitné športové prenosy z USA, ako box, formulu 1 alebo tenis, či NHL.

Ak vám hlavou niekedy blysla myšlienka odkiaľ televízne spoločnosti berú športový prenos, alebo udeľovanie cien Oscarov, Grammy, prípadne iné živé vstupy z rôznych udalostí po celom svete, tak vedzte, že takmer 40% týchto prenosov sa uskutočňuje prostredníctvom Ka pásma. Výhody prenosu sú teda naozaj prednostné aj pri výbere distribučnej trasy. Signál je tu dokonale ochránený pred pirátskym príjmom a má vysokú, štúdiovú kvalitu. Aj napriek mizivému percentu pirátskeho príjmu však spoločnosti prikročili ku kódovaniu prenosov, či dokonca celých paketov.

Najznámejšími predstaviteľmi tohto systému prenosu boli donedávna satelity Ipex a Italsat. Pred 2 rokmi, keď som písal článok s názvom Tajomné Ka pásmo, prostredníctvom satelitu Ipex sa vysielalo takmer 80 kanálov, v súčasnej dobe Ipex je už odparkovaný na cintoríne satelitov a prenosy sa cez neho neuskutočňujú.

Popíšme si parabolu, konvertor a prijímač.

Akoby nebolo dosť dôvodov, prečo toto pásmo nemôžme bežne prijímať, ešte aj pri vizuálnom posúdení paraboly zistíme, že sa vysiela na sklonenej obežnej dráhe. Satelity na sklonenej obežnej dráhe neobiehajú Zem nad rovníkom, ale nad obratníkom raka alebo kozorožca. Dôvod je jednoduchý. Družice sa navzájom nerušia, obežná dráha geostacionárnych družíc nie je preplnená a môže sa vysielať s obrovským výkonom naraz na niekoľko smerov, prípadne na viacero kontinentov! Parabola okrem polárneho závesu musí mať aj elevačný servomotor s elevačným korektorom pohybu, čo je ďalšie dômyselné zariadenie, okrem klasického servomotora, ktoré dolaďuje výkyvy medzi priečnym vyrovnaním zemskej osi a pozdĺžnym obiehaním satelitu.

Sú satelity, ktoré obiehajú Zem v určitých časových intervaloch a na polárnych dráhach, tými sa však zaoberať nebudem, pretože k nim som prístup pomocou prijímača nemal.

Rozmer paraboly je priam zarážajúci. 310 cm s polárnym závesom a ukotvením by sa asi na balkón panelového domu nezmestilo. Takisto konvertor s pohyblivým šumovým číslom vďaka trojitému prevedeniu vlnovodu a extrémne nízkym šumovým číslom, s možnosťou zmeny šumového čísla vďaka indukcii napätia v časti snímača kmitov, nepatrí medzi bežnú výbavu satelitných fanúšikov.

Bližšie spomínané komponenty popisovať nemôžem, nakoľko je to interná vec spoločnosti. Spomenúť však môžem prijímač, ktorý je špecializovaný na príjem tohto pásma. Klasické pásma nedokáže spracovať, má profesionálne vysielacie a prijímacie menu, ktoré máte možnosť vidieť aj na obrázkoch. Disponuje 8 vstupmi z LNB, obsahuje 6 digitálnych nezávisle od seba pracujúcich tunerov, má 5 výstupov vo forme S-VHS, 5 výstupov vo forme SCART, 2 x SCSI zbernicu a 2 x USB port na prepojenie do siete, alebo priamo do počítača. Na prednom paneli nájdeme niekoľko tlačidiel, diaľkové ovládanie k prijímaču neexistuje, namiesto neho sa používa USB klávesnica s 87 tlačidlami. Hmotnosť prijímača je 8 kg a rozmery 80x70x12 cm. Tieto vlastnosti a rozmery hovoria za všetko. Výrobca prijímača je americká firma Scientific Atlanta. Prijímač je ďalej vybavený 5 slotmi na CA moduly systémov PowerVu, Irdeto, CryptoAnalysis, FineAccess, MediaHighway + preprogramovateľný modul na 8 systémov, vrátane MediaGuard, Viaccess, Conax, NagraVision, NDS a ICM.

Ak by ste sa niekedy dostali k takémuto prijímaču, tak si môžete otvoriť cestu aj k niekoľkým menej známym programom, ktoré vám teraz predstavím.

Na pozícii 15°East, elevácia sklonenej dráhy 3,8°, nájdeme prenosový satelit, nesúci označenie TM-60. Na prenosy ho využívajú hlavne ruské televízne stanice. Možno na ňom vidieť 24 hodín reláciu Big Brother TV s Live kamerami. Vysielanie nie je kódované a ponúka 15 kanálov. Určené je pre spracovanie na internet a následnú distribúciu pomocou serverov. Ďalší paket ma doslova prekvapil, pretože som v ňom našiel napr. americký Playboy TV, dokonca hneď tri verzie bez kódovania, ďalej programy spoločnosti Spice, vysielajúce 24 hodín hardcore a niekoľko ďalších programov, ktoré som doposiaľ nemal možnosť
nikdy vidieť. Určené sú do káblových rozvodov v Rusku, vysielajú sa z USA a ostrovov v Atlantickom oceáne. V pamäti prijímača som našiel ešte niekoľko ďalších, momentálne neaktívnych programov. Boli to prenosy pre športové spravodajstvá a Live kamery.

Podľa prehľadu určeného výlučne pre firemné účely sme satelit po namáhavom natáčaní dostali na pozíciu 37°West, elevácia 1,2°. Satelit Atlantica parkujúci na spomínanej pozícii zabezpečuje prenos 124 programov v digitálnej kvalite z USA do Európy a naopak. Z USA sa prenášajú programy ako Free HBO, HBO Luxury, Starz!, Fox News, Fox Kids, Cartoon Network, Local Cable a niekoľko kanálov z Latinskej ameriky vrátane Puma TV a Canal Brasil. Vysielanie je zčasti voľné a zčasti kódované pre nás neznámym kódovacím systémom. Digitálny prijímač nedokázal kódovací systém rozpoznať a na displeji sa neustále zobrazoval nápis Unknown CAM. Transpondér s číslom 700A vysielal do USA európske EuroNews, Canal+, France 2 a 3, niektoré verejnoprávne televízie a ako Bonus paket, platené programy spoločnosti Sky. Tie však boli zakódované systémom Satica, tak ich detekoval digitálny prijímač.

V Ka pásme sa zvyčajne používajú, pre nás neznáme kódovacie systémy. Občas som mal možnosť dokonca vidieť programy, ktoré boli kódované podobným spôsobom ako Nagravision, t.j. na obrazovke digitálneho prijímača sa zobrazovalo prehodené riadkovanie. Času som mal málo, tak som naliehal, aby mi ukázali čo najviac programov.

Dostali sme sa na pozíciu 17°West, bývalá pozícia satelitu Ipex, ale v inej elevácii 4,8°. Satelit menom Eustra zabezpečuje digitálne prenosy takmer z celého sveta a je najzaujímavejším satelitom v tomto pásme. Spoločnosť Eustra na ňom prevádzkuje niekoľko vlastných filmových kanálov, ktoré sú kódované systémom FineAccess. Kód pracuje vo veľmi zložitom režime a technický popis kódovania by zabral niekoľko strán diplomovej práce. Eustra ďalej zabezpečuje prenos niektorých kanálov z Austrálie do Ázie, z Európy do Južnej Afriky a z Afriky naspäť do Európy. Satelit je vyťažený na 90%, televízne spoločnosti si ho obľúbili, pretože je ľahko nastaviteľný z veľkej časti Európy. Na 40 transpondéroch sa prenáša obrovský počet programov. Niektoré programy boli blokované pri zápise, takže ich digitálny prijímač nevedel naladiť, nakoľko sme nemali platný vstupný kód na transpondér. Napriek tomu som mal možnosť vidieť 35 programov z Ázie, Japonska, Číny, Taiwanu, Juhoafrickej republiky. Popri regionálnych programoch a rôznych komerčných televíziách ma prekvapilo vysielanie japonského plateného paketu od koncernu Perfect Choice v anglickom jazyku. Vysielanie máte možnosť vidieť na jednom z obrázkov. Komu je vysielanie platenej televízie Perfect Choice určené neviem, pretože informácie pred začiatkom filmu boli v anglickom jazyku a ponúkané boli japonské hardcore filmy a akčné filmy. Prekvapilo ma takisto aj to, že stanice neboli kódované ani po odpočítavaní voľných minút určených na prezentáciu. Nakoniec sme dospeli k názoru, že stanice sa pravdepodobne kódujú až pri distribúcii signálu a na satelite vysielajú voľne. Nebolo tomu tak všade. Na Eustre sme ponachádzali veľké množstvo zakódovaných programov, ktoré opäť digitálny prijímač identifikovať nevedel. Bolo to pre mňa tak trochu sklamanie, pretože som očakával, že prekonáme počet 200 kanálov, ktoré sa dajú prijímať 24 hodín z Ka pásma. Na konci hľadania a pátrania sme dosiahli počet 178 programov, ktoré boli určené na tejto distribučnej trase pre káblové rozvody, alebo v rámci retranslačného prepojenia medzi satelitmi.

Viac času som na testovanie prijímača a lovenie programov nemal, pretože prijímač sa inak profesionálne využíva a nadišiel čas, kedy musel začať plniť svoju funkciu a prijímať z prenosovej trasy športové vysielanie.

V budúcnosti sa dostaneme možno aj ďalej, v súčasnej dobe je však nebezpečné popisovať vysielacie trasy televíznych gigantov, pretože aj medzi nimi vládne obrovská konkurencia a aj maličkosti môžu rozhodovať o sledovanosti tej ktorej satelitnej stanice. Jedno je však isté, pre každého satelitného fanúšika by takáto satelitná súprava na príjem programov z Ka pásma bola vysnívaným satelitným kompletom a dokázala by mu riadne spestriť DX príjem.

Nebyť priateľa, tak sa k tomuto pásmu nedostanem, nedostal by som sa ani k prijímaču a neexistoval by ani tento článok. Preto mu touto cestou ďakujem, že mi dovolil odskúšať si zaujímavý satelitný prijímač a naladil mi niektoré frekvencie, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva.

V článku som vám teda znovu trochu priblížil problematiku, ktorú som načrtol už pred cca 2 rokmi v inom článku, nazvanom Tajomné Ka pásmo. K pokračovaniu ma priviedla zvedavosť a chuť zažiť niečo nové. Aj v budúcnosti sa pokúsim priebežne, aspoň pár slovami, mapovať situáciu v oblasti Ka pásma, avšak akékoľvek nové poznatky budú znovu závisieť od dobrej vôle môjho kamaráta z Rakúska.

Dušan Ščepka ml. a Ing. Alfons Albert Maraian
prevzaté z internetu. ďakujem pánom za dokonalý popis.